Neapol

Zadanie od klienta: 4 dni na Amalfskom pobreží – vychutnať si čo najviac sa dá

Čo sme podnikli: Nechať sa odviezť lietadlom bola tá jednoduchá časť výletu. Cesta autobusom do centra Neapolu – to bol zážitok. Nielen že tá doprava nám pripomínala centrum v Káhire, kde hlasnejšia trúba vyhráva, ale aj zistenie, že helma pri plnom obsadení motorky (podotý začnete tak trošku viac rozmýšlať, ako títo ľudia vôbec žijú a ako je možné, že ešte v tej doprave nepomreli. Žijú. A ruch ide ďalej. Potom zbadáte, že pohyby rúk a celých paží je viac a viac normálne a ak náhodou nerozumiete taliansky, myslíte si, že sa už schyľuje k brutálnej bitke, lebo inak to nedáva logiku. Potom zistíte, že to je norma a ide sa ďalej. Na kam tromi, áno správne čítate, ďalšími 3 ľuďmi) nie je až tak nevyhnutné. To pizzu, pravé talianske risotto, víno…. Mňam. Prechádzka starým Neapolom Vám vyrazí dych. Už len ten počet kostolov. Čo ulica, to kostol.

Do Neapolu sa ešte vrátime, ale ideme do Sorrenta. Skoro až romantické miesto pri mori, zaliate citrónovníkmi a mandarínkovníkmi. Ochutnávame 49 druhov olivových olejov, odvážnym šťastie prialo a chytili pizzu, ktorú si hodili nad hlavu, robiť svoju vlastnú pizzu bol super zážitok. Zaliali sme limoncellom a kto chcel ešte si dal aj citrónové cestoviny. Aby sme neboli nohami iba na zemi, bolo treba ísť na loď. To nevadilo, že počasie bolo máličko veterné… Všetci boli nadšení. No dobre… Dobre… Aj ryby musia predsa jesť J. Positano ale stálo za to. Nádherné mestečko doslova a do písmena vysekané v skale. Uličky lemované malebnými obchodíkmi, citrónovníky všade, kde sa človek pozrie a postupné stúpanie hore, hore, skoro až k nebesiam. Na najvyššom bode mestečka sme mali večeru. Fakt skvelú. A všetkým chutilo.

Prebúdza sa vo vás život historika? Skoro až dokonale zasypané mesto Pompeje, dom nerestí, originál dlažobné kocky…. Ten pocit…až zimomriavky. Ide sa ďalej. Športovci (v našom prípade všetci – máme šikovných a skvelých ľudí) dali sopku Vezuv. Hore, okolo a dole. A ten výhľad. Celý Neapol vám leží na dlani.

Pokryli sme históriu, šport a je čas na kultúru. Pekne sa obliecť, víno a kanapky s výhľadom na more a hor sa do divadla San Carlo. Samozrejme, že treba stihnúť ešte nakupovať a následne si vychutnať dúšok po dúšku dych berúce predstavenie.

Nabudúce dáme  ešte Capri, Anacapri, futbal s kapitánom Marekom Hamšíkom. Veď ako inak. Keď v Neapole niekomu poviete, že ste zo Slovenska, nasleduje hlboký nádych a …..Lovakia!!!! Amšíííííík!!! A hneď sa o vás lepšie starajú J.

A bolo nám dobre. Veľmi dobre. Ľudia unavení, ale fakt spokojní.